Čaká. Iba on vždy vstane ešte pred východom slnka. Uvarí si zelený čaj, otvorí okno, a s úžasom pozoruje vychádzajúce lúče nového dňa. Nečudo, keď býva na najvyššom poschodí starého paneláku v centre mesta. Pozoruje studené ráno z vtáčej perspektívy. Ľudí vidí ako mravcov bezcieľne motajúcich sa po vychodených chodníčkoch v tráve. Cíti sa ako pán sveta, najvyšší z najvyšších. A potom to príde.
Neúspešná Autorka
Neformálne príbehy pre prázdne chvíle.